Nadránom vytrvalo zvoní na byte zvoncek. Manželka otvorí a na chodbe stojí jej úplne nadratý manžel, opretý celom o zvoncek. Usmeje sa na manželku. Manželka sa na neho tiež usmeje a vraví:
- Ale Igorko! Tí tvoji kamaráti sú ale huncúti. Ved ja viem, že ty nepiješ. To ta oni len nejako opili, aby som ja bola na teba nahnevaná, mne je to jasné. Tí ti to ale vyparatili. Ale ja nie som taká hlúpa. Pod pekne dnu, uložím ta do postielky.
Manželka vtiahne muža dnu, zavrie dvere, dá mu dole kabát, sako a vidí, že na golieri má stopy od rúžu. Len sa usmeje a vraví :
- Teda, Igorko, tí tvoji kamaráti ! To sú ale císla ! Co tí len nevymyslia ! Natreli ti golier rúžom, aby som ja akože aj žiarlila, že ty máš v robote nejakú ženskú. Ale ved ty vieš, že ja nie som taká. No pod, povyzliekam ta.
Dá mu dole gate a ked mu stiahne košelu, vidí, že má celý chrbát doškriabaný. To sa už na chvílku zarazí, ale usmeje sa a povie :
- Tak to už trošicku, naozaj, tí tvoji kamaráti prehánajú, Igorko. Hodili ta s holým chrbátikom do kríkov, aby to vyzeralo tak, že ta doškriabala pri tom, chichi, no ved vieš pri com, doškriabala nejaká ženská. Ale ja im nenaletim, ja viem, aký je môj Igorko dobrý. No
pod, dáme dole aj slipy.
Žena si k nemu klakne, dá mu dole slipy a odrazu vidí, že má na vtáku stopy po rúži. To už naozaj stratí rec a len sa na to pozerá. Ked už to trvá istú chvílu, manžel opitým hlasom prehovorí:
- Kombinuj, Marta, kombinuj! Inak som v pici!